cantilena

Hudobný pedagóg a dirigent Jozef Potočár je rodák zo Skalitého, kde prišiel na svet 1. augusta 1920.  Tento víkend sme si teda pripomenuli okrúhle výročie jeho narodenia. Plánovaný októbrový festival „Memoriál Jozefa Potočára“ mal byť práve o to slávnostnejším pri tejto krásnej spomienke. Súčasná pandemická situácia však zasiahla aj do našich plánov, preto by sme si radi aspoň zaspomínali na tohto významného človeka.

Bol zakladateľom 12 zborov, okrem iných aj Miešaného zboru slovenských učiteľov. Ako zborový dirigent naštudoval a koncertne uviedol 166 skladieb slovenských autorov, dirigoval v 22 štátoch sveta, nahrával pre svetoznáme štúdiá v New Yorku, Toronte, Montreale, Helsinkách alebo Paríži. Ako vysokoškolský pedagóg odchoval mnohých dirigentov speváckych zborov na Slovensku a ZUŠ v Čadci nesie jeho meno.

Pre náš Spevácky zbor Cantilena má osobitý význam. V roku 1973 prišiel na pozvanie p. Otta Repu, ktorý bol vo funkcii zástupcu riaditeľa Okresného osvetového strediska v Senici a venoval sa tejto oblasti v okrese. Pán dirigent Potočár už bol vtedy známy dirigent viacerých speváckych zborov na Slovensku a známy tiež aj na európskych speváckych festivaloch. Keď zistil. že v okolí Senice fungujú 3 učiteľské spevácke telesá (Myjava, Skalica, Senica), tak jeho mozog začal pracovať na plné obrátky a onedlho vznikol veľký Miešaný zbor učiteľov okresu Senica (MZUOS), samozrejme aj s členmi iných profesií, ktorý združoval okolo 90 spevákov. V našom zbore pôsobil dlhých 25 rokov. Počas jeho vedenia sa zbor zaradil  medzi popredné amatérske telesá  na Slovensku. 

Pán dirigent bol nekompromisný a neústupčivý ….kvalita musela byť! Na nácvikoch nás častoval rozličnými prívlastkami: „Záhoráci zadubení, zobuďte sa!“ alebo „Čo sa aj taká vyberie do sveta!“ A tie zúrivé a zúfalé pohľady! „Usmejte sa, čo pozeráš, ako keby ťa niečo bolelo?“ A tak podobne…vždy niečo originálne vymyslel. Radšej sme ho počúvali, keď po koncerte komentoval spokojne: „Babuľky moje, no moje, dobre,…“ Nezabudneme na originálnu pochvalu: „Títo Záhoráci na nácvikoch len kuňkajú….ale keď prídu na javisko, tak sú ako vymenení, zaspievajú aj to, čo nevedia.“

Všetky tie úmorné hodiny strávené nácvikom, však boli korunované nádhernými koncertami nielen u nás doma na „našem Záhorí“ ale i vo vzdialených krajinách (Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Česká Republika, Grécko, Poľsko). Ďakujeme preto pánovi dirigentovi Potočárovi, ktorý nám mnohým otvoril oči a dvere do Európy. Jeho meno bude navždy zapísané v histórii Speváckeho zboru Cantilena.